Adam Fúska-Foto

Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr živočíchom, pretože sú podobne ako ony závislé od produkcie biomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopné fotosyntézy a autotrofie. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, neraz v symbióze s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako stielka, jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva plodnica (ktorú však vytvárajú len vreckaté a bazídiové huby). Huby sa môžu rozmnožovať nepohlavne, napríklad rozpadom stielky, alebo pohlavne tvorbou pohlavných výtrusov. Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako potrava (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v potravinárskom priemysle obrovské. Jednobunkové huby, kvasinky, sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne. Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z nich tvoria tzv. nižšie huby, ktoré možno pozorovať len pod mikroskopom. Tzv. vyšších húb s mäsitejšími plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov.